Závisť...

15. června 2018 v 14:14 | Annie |  Myšlienky autora


Poznáš to. Závisť. Vec, alebo pocit, alebo nech je to čokoľvek, no hlavné je, že to ničí myslenie a podstatu človeka. Každý len závidí ostatným všetko čo majú, alebo aspoň to, čo majú lepšie než on sám.

Povedz mi, je toto normálne? Možno v dnešnej spoločnosti áno, závidieť ostatným a nadávať okrem toho, aby urobili niečo preto, aby mali aspoň stotinu toho, čo tak závidia a ohovárajú.

Priznám sa, ani ja nie som bez viny. Nekážem vodu a nepijem pri tom víno. U mňa je však rozdiel keď niekoho ohováram a keď niekomu niečo závidím. A vlastne, neviem, nespomínam si na žiaden moment, kedy som niekomu niečo závidela. Možno som si len povedala "Jéj, ona má pekné tričko." Alebo "Pozri sa na ten Mercedes!" ale žeby som závidela? To nie. Nemala som ten pocit toho, žeby som to tričko z nej chcela vyzliecť alebo ten Mercedes ukradnúť.

A čo sa ohovárania týka... hej, ohováram. Ale som žena, dopekla! Ženy majú v génoch zafixované, že majú ohovárať. Ale zaujímavé však je, že moje ohováranie nebolo nikdy nijako spojené s tým, žeby som niekomu niečo závidela. Nemám dôvod k tomu, niekomu niečo závidieť. Každý má svoj vlastný život, svoje vlastné ciele a potreby.

Prečo by som mala niekomu závidieť to, že má najnovší model Audínky, keď to nie je vec, ktorú by som potrebovala? Ktorá by bola mojím cieľom? Áno, auto by sa mi zišlo, keď už tu tak píšem o Audínke, ale... nepotrebujem práve také auto. Čím drahšie auto, tým drahšia je jeho údržba. (A ešte ma k Audínke napadlo: "Nemáš Audi, nemáš pravdy!")

Stále som bola toho názoru, nech sa majú ľudia dobre. Nech majú čo chcú, čo si želajú, nech sa im darí a nech sú šťastní. Keď je šťastný a spokojný s Passatom (nič proti, myslím taký ten Passatik aký má kamoš, voláme ho aj Panvica), tak nech má Passat. Keď je človek spokojný s tričkom Gucci, nech má tričko Gucci. Keď je človek šťastný s toľkou pozornosťou, ktorú má, nech ju má.

Ja som momentálne zo svojim životom na... hm, 75% spokojná. Mám strechu nad hlavou, milujúcu rodinu, kamošov, jedlo do pusy, ošatenie, čistú vodu, aké také autíčko... momentálne teraz som naozaj na 75% spokojná.

Poznám ľudí, ktorí so svojim životom nebudú spokojný asi nikdy. Budú stále hľadať veci, ktoré ich poženú vpred, neposedia na jednom mieste, budú chceli byť ako vtáci vo vetre, užívať si každý moment, nebudú závidieť, ohovárať, pôjdu si skrátka svoje... Ale ja osobne by som nedokázala lietať z miesta na miesto, chodiť kade tade, ja mám rada miesto, kde žijem. Teda, nemyslím konkrétne dedinku v údolí, v ktorej sa nachádzam, ale celkovo, Slovensko. Veď je to pekná krajina, prečo by sme mali odísť? Aj keď... hm, možno raz predsa len odídem zo Slovenska. Ale to bude v ďalšom štádiu nespokojnosti.



A si so svojim životom spokojný ty?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama