Priatelia...

21. června 2018 v 18:43 | Annie |  Myšlienky autora


Mamka mi hovorieva, aj hovorievala, že kamoši sú to na to, aby pri tebe stáli v dobrom aj v zlom. Tí, ktorí však odídu v momente, kedy ti začne tiecť do topánok, si zaslúžia akurát tak kopanec do zadku. Vtedy sa uvidí, či máš pravých priateľov, či falošných, či sú to len ľudia, ktorí sa ti ozvú len keď niečo potrebujú alebo sa ti ozvú keď im chýbaš.

Existujú milióny citátov o priateľstve, jeho hodnote a význame. Priateľstvo je dôležité pre ľudskú existenciu, bez priateľstva človek neprežije, Priatelia tu vždy boli skôr než frajer a podobne... hej, občas mi idú tie citáty na nervy, ďakujem za opýtanie, ale s niektorými plne súhlasím, to sa musí uznať.

Sranda však je, že ja sama neviem, či takých priateľov mám, hm. (Teraz, keď to náhodou čítaš a osobne ma poznáš nejaký ten piatok a považuješ sa za priateľa, tak sorry.)

Mojou Bestie je Bestie. Vie o mne všetko, ja o nej tiež, k nej chodím okrem spovednice do kostola ale... Ale. Ale mám pocit, že je to môj jediný priateľ. (No, ale asi to nie je len pocit, hmm.)

Jasné, že sa bavím s každým, koho poznám hej... či už je to sused z vedľajšej bytovky, či je to týpek čo má u nás bar, alebo krčmárka, či kamoš z detstva, jeho starší brat (ktorý je vysoký asi až do neba), decká z dobrovoľného hasičského zboru ale... neviem, akosi málokedy sa stane žeby som im zavolala či napísala zo slovami "Hej, nejdeš na pivo?" alebo aby to urobili oni...

A niekedy sú dni kedy by som naozaj možno aj ja sama chcela, aby to urobili, pretože ja sama k tomu odvahu nemám (no a čo). Ale potom si tak spomeniem že vlastne... mala by si si s nimi aj o čom rozprávať, Hanko? A tak to radšej zavrhnem.

Možno to vyznie ako klišé, alebo niečo podobné ale... najradšej chodím aj tak von s Bestie. Viem, čo môžem povedať, viem, čo môžem urobiť, viem, že keď som ticho tak hneď mi buď prečíta myšlienky alebo sa ma skrátka opýta, či sa dačo deje. Viem, že keď som nasratá tak si to môžem vybiť pokojne kričaním, nadávaním, rozbíjaním, skákaním a čímkoľvek iným, zatiaľ čo ona bude stáť opodiaľ, fajčiť cigu a čakať, kedy sa ukľudním. Nepovie mi, že to bude dobré, alebo v pohode, skrátka mi vmetie pravdu do očí a nedáva mi med okolo pusy. To je na nej fajn.

Lenže určite to poznáš aj ty, keď máš takúto Bestie, alebo takého Bestie... že skrátka... občas by si najradšej išiel von aj s niekým iným, nie len stále s najlepším kamošom. Nie žeby som si čas, ktorý mi venuje necenila, to hej, cením a som aj rada, že so mnou chodí von ale... ach jaj. Normálne viem, že to niekde v sebe mám ale neviem, ako to mám napísať, zaujímavé.

Jednoducho... Nemám rada, keď som zatvorená doma večer. Nie žeby som nebola rada s rodičmi alebo tak ale skrátka... radšej by som išla von na pivo než by som mala večer sedieť doma. Málokedy sa stane, že som radšej doma okrem toho, aby som vypadla von. Ale na druhej strane si uvedomujem, že nemôžem stále písať len Bestie alebo čakať od nej, aby mi napísala či idem von. Veď... nie je sama, ako ja. Má polovičku, ktorej sa treba tiež venovať (viem, že to čítaš a tiež viem, že ti nevadí, keď som s vami von, a že to nevadí ani jemu, ani mne nie ale... argh, chápeš, isto!).

A potom si uvedomím, že vlastne nemám komu napísať, či ide von, pretože 2/4 ľudí je zaneprázdnených, 1/4 zase z ďaleka (ČR, ZA, BA, KE a pod.) a posledná 1/4 , ktorá ostala, je zadaná, sooou.

S Bestie sa smejeme na tom, že jedna... osoba (chlapec či dievča, posúďte sami) nemá kamarátov... a skôr mám pocit, že to ja som človek, čo kamošov nemá. Čo je celkom absurdné, pretože vždy keď niekoho stretnem, tak sa mu pozdravím a prehodíme zopár zdvorilostných fráz... ale žeby som s nimi išla na pivo, to zas nie.

Skrátka by to chcelo ešte jedného normálneho kamoša okrem Bestie s ktorým by som tiež chodila na pivo.


Tákže... kto ide na pivo? :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama