Ach, tie trápenia...

13. června 2018 v 14:50 | Annie |  Myšlienky autora


Sú veci, ktoré trápia každého z nás. Či je to práca, rodina, priatelia, drahá polovička, peniaze... myslím si, že neexistuje človek, ktorý je bez trápenia, pretože aj ten, čo má peňazí na rozdávanie, má niečo, čo ho trápi. A aj ten, kto má všetko z vyššie spomenutých vecí má znova ďalšiu vec, ktorá ho trápi.

Mňa dlho trápili maličkosti. Maličkosti, o ktorých som nemala ani tušenia, že ma trápia. Ale na vyčistenie hlavy používam jednu, pre mňa účinnú metódu, sadnem do auta, odídem niekam na tiché miesto, kde som len ja a všetky veci si vyrovnám v hlave a naozaj mi to pomáha. Alebo si idem zabehať, či prejsť. Sama. Veľakrát som si počas mojich... úletov uvedomila, že sa moja hlava trápi zbytočne. A tak som zbytočnosti vypustila z hlavy.

Je jasné, že stále sú veci, ktoré ma serú, ale tie už sú o niečo vyššieho charakteru a vlastne... je to len jedna vec. Nechcem hovoriť, čo to je, možno si to uvedomíš sám, keď to tak čítaš a keď ma aspoň troška poznáš.

Občas, keď tak počúvam reči ostatných, alebo sa ku mne len náhodne odstane konverzácia dvoch cudzích ľudí tak sa tak zamyslím nad tým, o čom hovoria a prídem na to, že ich trápenia sú len banality.

A okrem toho, teraz keď to tu tak píšem, prichádzam na to, že sa všetko dá vyriešiť, každé trápenie má riešenie, dôležité je, aby si urobil ten prvý krok k tomu, aby si sa toho trápenia zbavil. Sú dôležitejšie veci na svete než sťažovanie sa na to, čo všetko ma zvnútra žerie, všakže.

Poznám ľudí, ktorí sa stále len sťažujú na to, že nemajú peniaze, že ich niečo bolí (no, mňa bolia kríže už dlhšiu dobu a stále sa na to sťažujem, ja viem, ja viem, pardon), že im niečo, alebo niekto, chýba a skrátka... nerobia nič preto, aby to zmenili. Nerobia nič preto, aby tie peniaze mali, aby ich nič nebolelo (ja pôjdem k doktorke, sľubujem!), aby im nič, alebo nikto, nechýbal. V dnešnej dobe ľudia radšej nadávajú na nespravodlivý svet okrem toho, aby si ho žili tak, ako chcú oni sami.

Znova keď sa vrátim k sebe spred... tentokrát len takých 5 mesiacov, tak som bola taká istá. Tiež som sa na všetko sťažovala a nič som nerobila preto, aby som sa kvázi, nemala na čo sťažovať. Stále boli nejaké výhovorky typu "nemám na to, nebaví ma to, neurobím to, nemám na to čas..." a podobne. Až kým mi niektorí ľudia nepovedali a neukázali, že mám na viac, než som.

Preto som, znova len síce pomaličky, ale predsa len začala riešiť veci, ktoré ma trápili a niektoré som dokonca aj vypustila z hlavy. A snažím sa každý deň zo seba vydať maximum preto, aby som všetky maličké trápenia, ktoré mám, vyriešila, alebo sa ich aspoň zbavila.

A zatiaľ sa mi to celkom darí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama